Prírodné a umelé

Po roku 1989 zaplavili našu krajinu „prírodné“ lieky proti všetkým neduhom, ktorých výrobcovia deklarujú ich takmer univerzálny účinok. Vyhoveli tým ľudovej túžbe po prírodných, nie „umelých“ liekoch. Analýza tohoto javu a názorov, ktoré ho podporujú, ukazuje ďalší aspekt bezbrehej ľudskej hlúposti, a preto je vhodná pre túto stránku.

„Zdravé, lebo z prírody“
Plagát firmy Theiss

Predstava prostého človeka, ktorý „umelým“ liekom neverí a vyhľadáva lieky „prírodné“, sa opiera o nedôveru k vede a technike a o dôveru v „panenskú prírodu“. Hneď na začiatok by som rád pripomenul, že ma to zaráža hlavne preto, lebo aj prostý človek by mal veľmi dobre vedieť, že jestvujú „prírodné“ prudko jedovaté huby a rastliny, že také drogy ako hašiš, či marihuana sa vyrábajú z úplne „prírodných“ rastlín, že „prírodné“ (divé) zvieratá bývajú besné, že niektoré smrteľné encefalitídy prenášajú na človeka celkom „prírodné“ kliešte a že baktérie a vírusy, ktoré spôsobujú smrteľné choroby (mor, choleru, záškrt), sú to najprirodzenejšie, čo v prírode doposiaľ vzniklo. Naproti tomu lieky, ktorými sa účinne lieči väčšina chorôb, predstavujú látky beznádejne umelé. Preto akosi nechápem, kde sa berie také nadšenie pre prírodu a odpor k umelým ľudským produktom.

Všetko ostatné je mi už jasné. Veľmi dobre viem, že prostý človek vie o chémii pramálo, prakticky nič („som rada, že nemusím užívať žiadnu chémiu“, pochvaľuje si Valocep „jedna pacientka“ – samozrejme v reklame). Nemôžete mu vysvetliť, že molekula prírodného etylalkoholu je presne taká ako alkoholu vyrobeného synteticky, že atóm „organického“ uhlíka je totožný s atómom uhlíka anorganického (o čom napodiv často pochybujú aj vzdelaní lekári a biológovia). Molekuly sú až tak elementárne zložky prírody, že nemôžu niesť žiadne stopy svojho pôvodu, nemajú žiadnu individualitu. Všetky molekuly tej istej látky sú v celom Vesmíre úplne rovnaké – nič „rovnakejšie“ už nejestvuje! Vyplýva to aj z toho, že sú tvorené ešte jednoduchšími atómami, ktoré sú ďalej „zložené“ z elementárnych častíc, ktoré sú v princípe nerozlíšiteľné: nijak by sa nedalo zistiť, či ste vymenili dva elektróny (protóny) alebo nie (ak by to, samozrejme, bolo možné). Je to jeden zo základný princípov kvantovej mechaniky, ktorým sa podarilo vysvetliť veľmi mnoho predtým nezrozumiteľných javov (napríklad aj supratekutosť a supravodivosť). Ak sa teda nejaká látka vyrobí synteticky a dokonale, je tvorená presne tými molekulami, ktoré tvoria látku prirodzenú.

Atropín sa kedysi získaval z rastliny Atropa belladonna, dnes sa vyrába umelo. Všetky molekuly oboch sú totožné, iba postup akým sa získali, je odlišný. Prirodzený atropín sa vyextrahoval z rastliny, v ktorej sa syntetizoval za jej života z anorganických látok, umelý sa vyrába z anorganických látok v chemickom reaktore. Molekuly oboch sú však identické. Je tu len malý rozdiel: atropín, získavaný na komerčné účely z rastlín, nebýval taký čistý ako umelý (extrakt obsahoval mnoho prímesí, napríklad aj skopolamín), lebo dokonalá extrakcia je drahá. Iným príkladom je chemicky zložitý hormón inzulín, ktorý zachraňuje životy miliónom ľudí. Nielenže je umelý, ale získava sa dokonca až hrôzostrašnou genetickou manipuláciou (!!) buniek z Langerhansovych ostrovčekov slinivky brušnej, získaných či už od ľudí, alebo od zvierat, ktoré ho produkujú „v skúmavke“, ako ma upozornil jeden lekár. Podľa jeho informácií sa tento naskrz umelý produkt ďalej ešte spracováva väzbou na zinok (čo je, preboha, kov!), „aby si ho nemuseli diabetici pichať niekoľkokrát denne, ale aby im stačila jedna injekcia za deň (depotné inzulíny)“. Zrejme o tom diabetici nevedia – ináč by mali taký surovo umelý a neľudsky zmanipulovaný produkt rezolútne odmietať a dobrovoľne umierať. Veď zdravie je hádam dôležitejšie než život! Trochu ináč to vidí spomínaný lekár: „Keď náš slávny parlament odhlasuje a prijme konvenciu proti genetickým manipuláciám, vymrú u nás zrejme cukrovkári.“

Neviem, či mám zdôrazňovať, že tu hovorím o všetkých liekoch tak, ako by som hovoril o etylalkohole (etanole) v destilátoch. Veľmi dobre viem, že komerčný destilát obsahuje len 40 % alkoholu a chuť, arómu a farbu mu dodávajú iné zložky, ktoré sú napríklad vo whisky Chivas Regal úplne iné než v „pravom tuzemskom rume“. Alkohol, ktorý je v oboch liehovinách prítomný, je však tvorený identickými molekulami C₂H₅OH. A práve ten pôsobí na mozog, ostatné zložky destilátu pôsobia hlavne na chuť a čuch. Lieky sa od destilátov líšia predovšetkým tým, že sa pri ich výrobe prísne dbá na to, aby neobsahovali žiadne prímesi, zatiaľ čo prímesi u ušľachtilých nápojov predstavujú prísne strážené výrobné tajomstvo.

Kde sa teda berie nedôvera ľudí v umelé farmaceutické produkty? Jedným zdrojom je snaha výrobcov „prírodných“ liekov zbohatnúť. Tí potom podporujú šírenie demagógie o tom, aké sú umelé lieky škodlivé. Jemne sa zneužíva aj náboženská ideológia, keď napríklad taká Maria Trebenová dá svoje úbohej zlátanine bombastický názov Liečivé rastliny z božej záhrady, využívajúc implicitne predstavu, že čo je od boha, môže byť len dobré – čo, samozrejme, tiež nie je pravda, pretože kresťania veľmi dobre vedia, že boh na ľudí dopúšťa aj tresty vo forme zemetrasení, vojen a epidémií.

Druhý zdroj treba hľadať v nepochopiteľnej nedôvere vo vedu a techniku. Tu mi je divné, že nikto nevyčíta ani vede ani technike, že umožnila výrobu počítačov, videokamier, chladničiek, ultrazvukových vyšetrovacích zariadení, endoskopov, úplne umelých antibiotík, ani počítačových tomografov. Ľudia si dávajú predpisovať okuliare, implantovať kardiostimulátory, umelé kĺby – len na to, čo sa dostáva do ich vzácneho čreva, sú akosi náramne citliví. Zvlášť pôvabná je taká citlivosť u obetí alkoholizmu, fajčenia a iných protiprírodných zlozvykov. Keď sa u takých ľudí objaví rakovina, neveria „umelej“ chemoterapii, ale hľadajú amatérsky vyrobené extrakty z Aloe vera [vera = pravá], za ktoré platia nekresťanské peniaze, aj keď sú tieto „extrakty“ možno vyrobené z maštaľnej slamy: kto bez chemických znalostí a slušne vybaveného laboratória si môže overiť, čo mu naliali do fľaštičky „statoční“ a nezištní záchrancovia trpiacich ľudí?

Tretí, posledný a azda najdôležitejší zdroj spočíva vo vysokej pohotovosti človeka veriť akurát tomu, čomu nerozumie. Mne to pripadá paradoxné, ale väčšine svetovej populácie, zdá sa, nie. Kde je dôvod uprednostňovať neznáme pred známym, nepochopiteľné pred pochopiteľným? Myslím si, že odpoveď by mohla byť celkom jednoduchá: dôvod je práve v tom, že tomu, čo je známe, nemožno pripísať zázračné účinky a ľudia práve po zázračných účinkoch túžia. Preto veria radšej neznámemu, o čom si môžu myslieť čokoľvek. Veď potrebujú všeliek, jedinú látku, ktorá by vyliečila všetko bez toho, že by sa museli trápiť zisťovaním, čo im chýba. Je to ako s univerzálnymi lepidlami, ktoré lepia všetko a používateľ nemusí rozmýšľať ani len o tom, čo možno zlepiť s čím – také lepidlá totiž lepia všetko so všetkým. Že lepia nedokonale, to už nie je dôležité. Dôležité je to, že netreba rozmýšľať, stačí lepiť!

Myslím si, že toto je to pravé vysvetlenie viery v prírodné a nedôvery v umelé. Čím je človek hlúpejší, tým menej túži myslieť. Verí, že extrakt z klov nosorožcov zvyšuje tak hrozne dôležitú potenciu lepšie než umelý Yohimbin, či Viagra (veď roh je tvrdší než penis, aký by si želal). Prírodné lieky sľubujú vyliečiť všetko jediným liekom, umelé si vyžadujú lekára, ktorý je taký „hlúpy“, že najprv musí pacienta vyšetriť, zistiť čo mu naozaj je a až potom aplikovať lieky. Čo je však úplne nehorázne, on ich na pacientovi dokonca skúša ako na pokusnom králikovi! Účinok lieku je totiž individuálny: závisí aj od jednotlivca. Liek na zníženie krvného tlaku je u skoro všetkých pacientov rovnako dobre účinný, ale na mnohých má navyše rôzne nepríjemné vedľajšie psychické účinky: pacient môže byť ospalý, otupelý, alebo deprimovaný. Ak tieto účinky dlho pretrvávajú, liek sa musí nahradiť iným a tu pacient už začína byť podozrievavý: čo je to za lekára, ktorý nevie ani len jednoznačne určiť liek, ktorý mu má navrátiť jeho prevzácne zdravie? Prírodné lieky nemajú takmer žiadny liečivý účinok, ale (práve preto) nemajú ani žiadne vedľajšie účinky a pacient sa nemusí unúvať návštevou lekára, ani skúšaním rôznych liekov. Stačí liekom veriť a to už nepredstavuje až také intelektuálne vypätie. Ľutoval som nedávno asi sedemdesiatročnú starenku, ktorá stála v lekárni predo mnou a dlho rozmýšľala, či dať za Acylpyrin nekresťanských jedenásť korún (0,37 €), ale za Čaj večnej mladosti zaplatila bez váhania 140 Sk (4,65 €).

V súvislosti s individuálnou účinnosťou preparátov si spomínam na jednu historku z Beethovenovho života, doloženú zachovanou bratskou korešpondenciou (originály sa nachádzajú vo Viedni, v múzeu na Mölkerbastei 8, kde Beethoven zložil o. i. tretiu symfóniu Es dur, Eroicu). Ludwig sa sťažoval listom bratovi Johannovi (vlastníkovi veľmi skromného statku), že má akési problémy so srdcom. Brat mu úprimne a dobromyseľne poradil: „Užívaj digitális, mne veľmi dobre pomáha.“ Geniálny skladateľ však bratovi odpovedal dosť surovo: „Myslíš si, že to, čo pomáha sprostému sedliakovi, pomôže aj slávnemu Beethovenovi?“ Mimochodom je z odpovede jasné, že Ludwiga podráždil argumentum ad hominem, ktorý jeho brat použil. O Beethovenovi je známe, že sa vyznačoval – na hudobníka nápadným – sklonom k logickému mysleniu, čo nepriamo dokladá aj fakt, že v jeho pozostalosti sa našla učebnica analytickej geometrie (!) s majiteľovými hustými poznámkami.

Domnievam sa, že vysvetlenie, ktoré som tu ponúkol, možno bez väčšej námahy aplikovať aj na náboženskú vieru. Aj uprednostňovanie náboženstva pred vedou má tú istú príčinu, ako uprednostňovanie „prírodného“ lieku pred „umelým“. Boha so všetkými zázrakmi považujú veriaci za „prirodzenejšieho“ než „umelú“ predstavu o prírode bez boha. Dôvodom je nechuť veriacich myslieť a túžba predstavovať si svet taký, v ktorom sa vyskytujú ľahké (zázračné) riešenia ich problémov. Namiesto vedeckých vysvetlení, náročných na myslenie, ponúka náboženstvo jednoduchú odpoveď: „Boh to tak zariadil, boh to tak chcel.“ Čo už môže byť „prirodzenejšie“ než vysvetliť všetko ako zámerný akt tvora podobného človeku: vyzdravel som z vážnej choroby, lebo mi je boh naklonený (otázka, prečo som vôbec ochorel, sa už zásadne nekladie). Je to naozaj pohodlné, lenže to môže ťažko uspokojiť mysliaceho zvedavého človeka. Takému sa napríklad viac páči Darwinovo vysvetlenia vývoja života, pretože ponúka zaujímavý mechanizmus, o ktorom sa dá premýšľať, než náboženské konštatovanie, že boh rastlinky a zvieratká jednoducho stvoril. Taká odpoveď už znemožňuje pýtať sa na ďalšie detaily o akte stvorenia. Vysvetlenie stvorením nemá žiadnu štruktúru, nepripúšťa už žiadne otázky – stvoril a hotovo. Boh ako „vysvetlenie“ všetkého nie je vysvetlením, je len odsunutím vysvetlenia na boha, ktorý už a priori nie je prístupný ďalšiemu skúmaniu, ktorý sa už ďalej nevysvetľuje. Prirodzená otázka, kto stvoril boha, sa už považuje za nelegitímnu. Ale pre lenivý mozog je také „vysvetlenie“ to pravé, čo ho uspokojuje.

Kontrapozícia prírodného a umelého, ktorej som sa tu venoval na príklade liekov, má teda aj širší význam. Stavia do protikladu prírodu a človeka, akoby človek do prírody nepatril, ako by bol čímsi mimo prírody, či nad prírodou. Človek však JE súčasťou prírody a všetko čo robí, je „prirodzené“. Činnosť nášho mozgu je rovnako prirodzená ako metabolizmus v našej pečeni. Ak raz človek, nedajbože, zničí túto planétu, bude to znamenať len to, že evolúcia vyprodukovala tvora, ktorý bol schopný zničiť až celú planétu (to isté môže spôsobiť celkom prirodzený náraz dostatočne hmotnej kométy). Zvieratá nepáchajú samovraždy, ľudia áno. Len preto by mala byť samovražda neprirodzená, že zvieratá sú jej neschopné? Sú zvieratká meradlom „prirodzenosti“? Nie, samovražda je dôsledkom toho, že len človek si vie predstaviť smrť a úľavu, ktorú mu prinesie. Samovražda je daňou za ľudskú predstavivosť. Máme sa stať hlúpymi zvieratami, aby sme vylúčili samovraždy? Isteže nie. A rovnako je to s vraždou: tá je výsledkom našej schopnosti používať nástroje. Máme sa vzdať tejto schopnosti len preto, že sa dá zneužiť na vraždu? Nie, proti vražde sa treba postaviť spoločenskými opatreniami, zákonmi, prevenciou, výchovou, jednoducho ľudskými prostriedkami. Nedávajte však ľudské zlo do protikladu s nevinnosťou dravcov, ktoré vás môžu roztrhať, detinskou prostotou baktérií a vírusov, ktoré vás zabijú, len čo sa do vášho tela bez zlých úmyslov dostanú. Nehľadajte riešenie v nezmyselnej vízii „lev bude žrať slamu ako dobytok [nebude: nemá päťdielny žalúdok prežúvavca, ani zuby súce na prežúvanie!] a dojča sa bude hrať nad dierou kobry [môže sa raz hrať, ale asi to bude naposledy]“ (Iz 11, 7 – 8). Človek robí zatiaľ iba tú chybu, že nevyužíva svoju najväčšiu prednosť – rozum – naplno. A jednou z prekážok je aj náboženská zaslepenosť, ktorá mu ponúkaním zdanlivých riešení prekáža domyslieť racionálne riešenia do konca.

Predstava človeka, akoby nepatriaceho do prírody, predstavuje deformáciu, analogickú predstave boha, ako objektu mimo prírody. Lenže aj boh (ak jestvuje) je súčasťou prírody, pretože si nemožno rozumne predstavovať prírodu, ktorá by v sebe neobsahovala boha. Keby bol boh definitívne mimo prírody, nemohol by sa v nej prejavovať, nemohol by porušovať prírodné zákony (konať zázraky), nemohol by pôsobiť na ľudí – lenže podľa veriacich on všetko toto robí. Predstava človeka ako čohosi, čo do prírody nepatrí, je preto dôsledkom náboženskej viery. Treba už len rozhodnúť, či je preto nepravdivá táto predstava, alebo naopak náboženská viera. Veru, veľmi nás sväté náboženstvo poznamenalo: nevieme už poriadne ani kam patríme, ba ani čím sa máme liečiť…

---

Kľúčové slová: lieky, lieciva, prirodzene, umele, priroda, chemia, farmacia, veda, technika, nabozenstvo, demagogia, propaganda