Značka: argumentum ad hominem

Kategórie
Veda

Laureáti Nobelovej ceny o bohu

Veriaci pomerne často tvrdia, že niektorí významní vedci verili v boha. Pokiaľ tvrdia iba toto, hovoria v niektorých konkrétnych prípadoch pravdu. Napríklad Pascal, Newton aj Bolzano boli asi veriacimi v pravom význame tohto slova. Mnohí veriaci však takýto fakt uvádzajú ako argument v prospech viery, čo už predstavuje chybný argumentum ad hominem, ktorému venujem aj samostatný príspevok. Jeho podstatou je mylná predstava, že všetko, čo jeden človek tvrdí je pravda, alebo naopak lož: že ak je niekto schopný objaviť nové matematické pravdy, je pravdivé aj to, čo si myslí o viere. Skutočnosť však taká jednoduchá nie je.

Pokračovať v čítaní „Laureáti Nobelovej ceny o bohu“
Kategórie
Pravda a viera

Ad hominem

Polemikou s veriacimi sa ochotnícky zaoberám dosť dlho a získal som v tejto činnosti celkom slušné skúsenosti. Spočiatku som postupoval veľmi amatérsky a vyvracal som každý predložený argument.

Pokračovať v čítaní „Ad hominem“
Kategórie
English version

Remarkable attitude of Max Planck to religion

The view that an important physicist’s positive attitude towards a religion proves the truth of that religion, or at least the truth of the statement that there is no contradiction between science and religion, is false. It is the classical (and fallacious) argumentum ad hominem, which is encountered in a vulgar form, for example, if one rejects a view just because the person expressing it is disreputable.

Pokračovať v čítaní „Remarkable attitude of Max Planck to religion“
Kategórie
Veda

Pozoruhodný vzťah Maxa Plancka k náboženstvu

Názor, že kladný vzťah významného fyzika k náboženstvu dokazuje pravdivosť náboženstva, alebo aspoň pravdivosť tvrdenia, že medzi vedou a vierou niet rozporu, je mylný. Je to klasický (a chybný) argumentum ad hominem, ktorý sa v hrubej forme vyskytuje napríklad vtedy, keď odmietame názory niekoho len preto, že je špinavý. Aj bezdomovec však môže mať v konkrétnej veci pravdu a naopak, nemusí ju mať človek vysoko postavený a vzdelaný. O pravde totiž rozhodujú len argumenty, nie postavenie človeka, ktorý svoj názor vyjadruje. Medzi vlastnosťami človeka a tvrdeniami, ktoré vyslovuje, nejestvuje a priori žiadna jednoznačná korelácia. Predsa je však nepochybne zaujímavé dozvedieť sa, čo si o náboženstve mysleli veľkí vedci v rôznych dobách. Súčasníkov budú zrejme najviac zaujímať názory moderných vedcov.

Pokračovať v čítaní „Pozoruhodný vzťah Maxa Plancka k náboženstvu“