V sobotný podvečer 9. 4. 2005 som sa vybral na dvojhodinovú cestu autom — sám. Manželku som nechal na chalupe, kam sme odviezli sezónne ošatenie a rôzne nepotrebné predmety, a uviedol som do činnosti zásobovanie chalupy vodou. Domov som sa ponáhľal preto, lebo ma tam čakal nedoladený simulačný program a ja som sa nevedel dočkať jeho dokonalého chodu. Cesta v lúčoch zapadajúceho slnka bola príjemná a premýšľal som o udalostiach uplynulého týždňa.
Rozhodol som sa doplniť túto stránku aj o diela iných autorov. Jeden z dôvodov je ten, že sa z diel významných osobností svetovej vedy a kultúry niekedy vytrhávajú izolované vety, a týmto citátom sa potom prisudzuje mimo kontextu celkom odlišný význam. Domnievam sa preto, že poslúžim čitateľom, ak im poskytnem celý kontext citátov známych osôb. Ďalším dôvodom je to, že mnohé z diel nie sú prístupné v slovenčine (ani v češtine).
„Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi.“
Gn 13, 16
Nedávno som v poštovej schránke našiel list, odoslaný Slovenským výborom pre UNICEF. Začínal takto:
„Ticho, nepozorovane, kdesi, akoby v odvrátenom kúte našej Zeme, každých pár sekúnd zomrie od podvýživenia dieťa. Je to spôsobené biedou, vojnami alebo prírodnými katastrofami. Žiadna televízna kamera nezachytí jeho tragický osud. Smrť je síce tichá a pokojná, no na druhej strane život opúšťa toto úbohé telíčko v nesmiernych bolestiach. Ale ono už nemá dostatok síl, aby sa bránilo.“
Jan Novotný (2003)
Poznámka autora stránky: Tento príspevok zverejňujem na želanie autora a robím to rád. Dúfam, že to nie je posledný taký príspevok, a že rubrika, ktorú som kvôli nemu zriadil, sa bude rozširovať. Neviem si totiž predstaviť hľadanie pravdivej odpovede na svetonázorové otázky bez diskusie medzi zástancami protichodných názorov. Do autorovho textu som neurobil žiadne zásahy.
Jiří Grygar: Racionalita víry a iracionalita pavědy. Universum 30, jaro 1999
Adam Roman: Zošity humanistov č. 27, 2001
Adam Roman kritizuje a odmítá Grygarův názor o racionalitě víry. Činí tak s povýšenou ironií, jaká obvykle vidí chyby svého bližního, ale nikoliv své vlastní. Proberu nejprve výhrady proti Romanovým tvrzením v pořadí, jak za sebou následují.
Po dlhej dobe som (opäť raz) podľahol naliehaniu čitateľov a kúpil som si (za 325 Sk ≅ 10,79 €) ďalšie dielo nestora americkej kresťanskej apologetiky, Lee Strobela, Kauza Kristus, ktorého preklad sa na zbožnom Slovensku dožil už druhého vydania (Porta Libri, Bratislava 2003). V tej istej predajni som si všimol aj menej nápadné dielo, Viliam Apfel, Čas pekelných ohňov, Rak, Budmerice 2001 (149 Sk ≅ 4,95 €)) a tiež som si ho kúpil – kvôli podtitulu Procesy s bosorkami na Slovensku (1506 – 1766). Veriaci kresťania sa, dúfam, nepohoršia, keď poviem, že ak som z predajne vyšiel akurát s tými dvomi knihami, vidím v tom povestný „prst boží“.
Peter Jedlička (2003)
Poznámka autora stránky: Tento príspevok uverejňujem so súhlasom autora, ktorý mi vo svojom liste napísal:
„Precital som si Vas clanok na temu pravo na zivot pred narodenim na Vasej stranke. Kedze pod nim uvadzate, ze rad uvitate reakcie, tak Vam posielam moju, ktoru som pisal pre SME. Ide o reakciu na jeden z clankov p. Forgacsa. Upozornujem v nej na Forgacsov omyl v tom, ze zmiesava kompetencie filozofie a empirickej vedy. Prikladam ju k mailu. Vazim si Vas osobny postoj k potratu, ktory ste popisali vo Vasej autobiografii. Ohladne teoretickych uvah vsak mam k Vasim argumentom vecne vyhrady, ktore su scasti spomenute v prilozenom clanku.“
Daniel Forgács píše (SME 8. 8. 2003):
„Ak cirkev oficiálne vyhlási, že vajce je sliepkou od počatia, časť katolíkov začne tento názor automaticky a nekriticky obhajovať.“
Cirkev však podobné vyhlásenie nemôže urobiť, aj keby chcela, pretože to nie je v jej kompetencii. A neurobila ho ani v prípade ľudského embrya. Začiatok našej biologickej existencie totiž nie je filozofickou, ani teologickou otázkou, ale problémom prírodnej vedy. V polemike o práve na život sa stretáva empirický a filozofický aspekt. Autor však robí chybu v tom, že ich zmiešava dokopy. Katolícka teológia (napríklad ústami Tomáša Akvinského) uznáva autonómiu ľudského rozumu a zmyslov, pretože sú podľa nej darmi od Boha, a preto nemieni zaberať priestor vyhradený biológii. Podobný postoj zaujíma i zdravá filozofická etika.
Cvičeniami som sa snažil čitateľa stimulovať k tomu, aby sám rozmýšľal o problémoch, ktorým je táto stránka venovaná. Myslím si, že túto úlohu Cvičenia plnia. Mnohí čitatelia by však radi vedeli, čo považujem ja sám za správne odpovede, a preto ma viackrát vyzývali, aby som aspoň na časť otázok odpovedal, hoci aj nejakým ťažko dostupným spôsobom.
Jacques Monod (1970)
Úryvok zo záverečnej kapitoly knihy Nutnosť a náhoda.
Vznik života predstavuje v súčasnosti ešte stále grandiózny vedecký problém – pravda, len ak ho chceme vysvetliť bez predpokladu, že život je produktom inteligentného konštruktéra. Akceptovaním takého predpokladu totiž prestáva byť problém problémom, mení sa na triviálne konštatovanie „život je božím dielom“, ktoré už ďalšie otázky nepripúšťa, pretože božie konanie nemôže byť predmetom vedeckého výskumu.
Je načase odpovedať na otázku, ktorú mi občas čitatelia kladú: prečo vlastne „bojujem“ proti náboženstvu. Stručná odpoveď je taká, že proti náboženstvu prakticky nič nemám. Je to ideológia deklarujúca názory, ktorých pravdivosť nevie nikto dokázať a preto ma na nej irituje nanajvýš sebaistota, s akou ideológovia všetkých možných náboženstiev vyhlasujú svoje presvedčenie za „pravdu“. Tento aspekt náboženskej viery musím, samozrejme, už z princípu kritizovať. Kritizujem aj pokrytectvo prevažnej väčšiny teistov a ich povýšenectvo voči ateistom. Keby však robili iba to, mohol by som sa nad ich názormi i správaním súcitne usmievať: veď hlupákov, ktorí nevedia rozlíšiť pravdu od želania, a povýšených pokrytcov je na svete väčšina. Keby byť teistom znamenalo iba čomusi iracionálnemu veriť, prečo by ma to malo trápiť?