Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Veda a náboženstvo

Albert Einstein (1941)


Poznámka prekladateľa: V [hranatých] zátvorkách uvádzam svoje vlastné komentáre k textu.

Nebolo by ťažké dohodnúť sa na tom, čo rozumieme pod vedou. Veda predstavuje stáročia staré snaženie uviesť pomocou systematického premýšľania vnímané javy sveta do čo možno najdôkladnejšej súvislosti. Stručne povedané, veda predstavuje pokus rekonštruovať jestvujúci svet pomocou jeho konceptualizácie. Keď sa však pýtam sám seba, čo je náboženstvo, neviem nájsť odpoveď tak ľahko. A ešte aj potom, keď nájdem odpoveď, ktorá by ma mohla v danej chvíli uspokojiť, zostávam stále presvedčený, že nikdy a za žiadnych okolností nebudem môcť čo i len trochu zhrnúť myšlienky všetkých tých, ktorí nad touto otázkou seriózne uvažovali.

Kategórie
Recenzie

Recenzie zaujímavých diel

Občas sa mi dostane do rúk zaujímavá kniha, či článok, ktoré ma milo, či nepríjemne prekvapia. Rád by som sa k nim stručne vyjadril a preto som vytvoril túto stránku, na ktorej budem príležitostne uverejňovať svoje dojmy a postrehy. Občas tu budem odpovedať aj na návrhy čitateľov týkajúce sa literatúry.


Jean Vague: Aurora nad brodom Iaboka – História človeka, história ľudí
J + K Nemšová 1999

Na autora s vágnym menom Jean Vague ma viackrát upozorňoval jeden z účastníkov diskusného fóra (s prezývkou Šašo) a tvrdil o ňom, že predstavuje autoritu, u ktorej by som hádam mohol nájsť seriózne a prijateľné zdôvodnenie, prečo moderná veda neverí Darwinovej evolučnej teórii opierajúcej sa o náhodné mutácie, presnejšie prečo vraj uznáva mikroevolúciu, nie však už makroevolúciu. Keď som knihu po prvý raz uvidel, nebol som si istý, či ide o toho istého autora. Čitateľ mi potvrdil, že autor je ten istý, nepotvrdil mi však totožnosť knihy.

Kategórie
Pravda a viera

Hodnota historických svedectiev

Veľmi nerád to hovorím, ale je to tak: historickými svedectvami nemožno dokázať, že kedykoľvek v histórii došlo k neuveriteľným, nezvyčajným, senzačným udalostiam, ktoré sa dnes nestávajú a ktoré odporujú našim základným poznatkom o prírode. Je to smutné, ale vyplýva z toho aj to, že ani existenciu zázrakov, o ktoré sa opiera kresťanská viera, najmä zázraku Kristovho vzkriesenia, nemožno historicky dosvedčiť. Správne preto konajú tí kresťania, ktorí iba veria, že k takým udalostiam došlo a netrápia sa dôkazmi, dokladmi, či svedectvami.

Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Človek, tvor neznámy

Alexis Carrel (1935)


Okrem objavu tepenného stehu položil Alexis Carrel (1873 – 1944) aj základy kultivácie tkanív in vitro: udržal pri živote tkanivo slepačieho srdca mimo tela vyše 20 rokov (v špeciálnom, ním objavenom živnom roztoku) a jeho meno dodnes nesú mnohým biológom dobre známe Carrelove nádoby. Svojimi prácami otvoril cestu k transplantácii orgánov, k liečbe rozsiahlych popálenín rozmnožením vlastnej kože pacienta mimo jeho tela. Preložil som niekoľko odstavcov z jeho bývalého svetového bestsellera Človek, tvor neznámy (preloženého do 19 jazykov), len aby som ilustroval, že aj človek ocenený najvyššou vedeckou poctou, človek obetujúci celý svoj život v prospech ľudstva, môže mať názory, ktoré nás môžu privádzať do rozpakov. Bol by som rád, ak by čitateľ na tomto príklade pochopil, že veľmi rozšírený názor, podľa ktorého kladný postoj laureáta Nobelovej ceny voči náboženstvu možno použiť ako dôkaz pravdivosti náboženskej viery, je chybný argumentum ad hominem. Prosím čitateľa, aby si nezaujate prečítal nasledujúce odstavce a usúdil, či so všetkým tu napísaným súhlasí. Nič viac nežiadam. Tu sú citáty:

Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Hadia masť a svätená voda

Richard Dawkins (1999)


Konvergujú náboženstvo a veda? Nie.

Jestvujú moderní vedci, ktorých slová znejú religiózne, ale ktorých viera sa po podrobnejšej analýze javí ako totožná s vierou ostatných vedcov, ktorí sami seba nazývajú ateistami. Lyrická kniha Ursuly Goodenoughovej, The Sacred Depths of Nature (Posvätné hlbiny prírody), sa predáva ako náboženská kniha, na zadnej obálke ju odporúčajú teológovia a jej kapitoly sú voľne popretkávané modlitbami a zbožnými meditáciami.

Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Prázdnota teológie

Richard Dawkins (1998)


Neúprimne zaliečavý úvodník britských novín The Independent nedávno vyzýval k zmiereniu medzi vedou a „teológiou“. Poznamenal, že „ľudia chcú vedieť čo najviac o svojom pôvode“. Určite verím, že chcú, ale čo preboha ich vedie k tomu, aby si mysleli, že teológia im povie niečo užitočné na túto tému?

Kategórie
Ideológia

Hirkova kázeň o očkovaní

Začiatkom roku 2001 som v Slovenskom rozhlase počul kázeň, v ktorej Ján Hirka, gréckokatolícky prešovský diecézny biskup, ustarosteným hlasom horlil proti názoru niektorých mladých ľudí, ktorí by si vraj chceli zvoliť svoju vieru až keď dospejú!! Ako argument proti takej nehoráznej požiadavke uvádzal, že rodičia majú neodňateľné právo prinútiť svoje deti, aby podstúpili to, čo je pre ne podľa mienky rodičov prospešné. Ako príklad uviedol právo rodičov prinútiť deti k očkovaniu, ktoré „síce bolí, ale je pre dieťa užitočné“. Túto analógiu považujem za krajne nevhodnú a domnievam sa, že svedčí o nezdravom nedostatku logiky v hlave gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Kategórie
Príklady

Šport a náboženstvo

Predvčerom (10. 5. 2002) večer ma vyrušil hluk z ulice. Vyjadroval akési nadšenie väčšej skupiny ľudí. V TV správach som sa potom náhodou dozvedel o akomsi úspechu slovenských hokejistov. Včera večer bol už rámus dôraznejší. V TV správach som videl tisíce ľudí na námestiach. Skoro ako v novembri 1989. Nechápal som. Dnes ráno som sa z rozhlasu dozvedel, že sme sa stali majstrami sveta v hokeji. No dobre, a čo má byť?! Pri každom usporiadaní neprázdnej množiny musí byť predsa niektorý prvok prvý. A hneď som si uvedomil smutný fakt, že prvého nositeľa Nobelovej ceny ešte stále nemáme – nemáme totiž žiadneho. Prázdna množina sa nedá usporiadať.

Kategórie
Veda

Nutnosť a náhoda

V polemike o vzťahu vedy a viery sa veľmi často používajú výrazy nutnosť, náhoda, pravdepodobnosť, možné, nemožné. Nie vždy je jasné, čo nimi diskutujúci myslia a mnohokrát je zrejmé, že im pripisujú význam, aký tieto pojmy nemajú. Ako príklady nejasností nech poslúžia tvrdenia: „náhoda nie je konštruktívny, ale iba deštruktívny prvok“, „život nemohol vzniknúť na zemi náhodou“, „vznik Vesmíru musí mať príčinu“, „ľudský život musí mať zmysel“, „prečo by boh nemohol jestvovať?“… Cieľom tejto eseje je vniesť jasno do tohto (nielen) pojmového zmätku.

Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Filozofia života

Sigmund Freud (1932)

Sigmund Freud
Sigmund Freud.

Dámy a páni! V poslednej prednáške sme sa zaoberali triviálnymi každodennými vecami, takpovediac, zametaním pred prahom nášho skromného domu. Teraz však urobíme odvážny krok a budeme riskovať odpoveď na otázku, ktorá sa opakovane kladie v oblastiach mimo analýzy, totiž na otázku, či psychoanalýza vedie k nejakému konkrétnemu svetonázoru (Weltanschauung), a ak áno, k akému.