Bertrand Russell (1947)
Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998, str. 18 – 22. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.
Rozhlasová prednáška z 20. 5. 1947 v relácii BBC „V čo verím?“
Bertrand Russell (1930)
Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 2/1998, str. 3 – 19. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.
Kategórie
Čo dokazuje existencia veriacich vedcov?
Na svoje tvrdenie, že náboženská viera je vo výraznom rozpore s vedou, dostávam celkom prirodzenú námietku – ako potom môžu byť veľkí vedci veriacimi? Favoritom medzi vedcami, citovanými v tejto súvislosti, je Albert Einstein. Preto zareagujem najprv na tvrdenie, že tento naozaj mimoriadny zjav fyziky – a tým aj celej vedy – bol veriaci.
Bertrand Russell (1927)
Rastislav Škoda
Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.
Toto prvé číslo Zošitov obsahuje tri z esejí Bertranda Russella s nasledujúcim predhovorom a poznámkami.
Kategórie
Predvídanie budúcnosti
Na úvod si treba povedať niečo o rozdiele medzi príčinnosťou a časovou následnosťou. Človek sa až hanbí o tom písať dospelým ľuďom, pretože by to malo byť jasné už deťom, ale každodenná skúsenosť ukazuje, že tento triviálny fakt nie je jasný väčšine populácie. Nemôžem zato, že mne to bolo jasné vo veku štyroch rokov a iným to nie je jasné ani v sedemdesiatke.
Kategórie
Biológia a kresťanstvo
Keď som písal esej o vzťahu niektorých vedcov k viere, nevedel som o dvoch knihách, ktoré sa zaoberajú vzťahom vedy a viery – možno vtedy ešte ani neboli na svete. Určite by som ich pri koncipovaní eseje použil, pretože ich napísali akurát tí „ťažkotonážni“ vedci, ktorých som tam spomínal a názory ktorých som mal vtedy možnosť sledovať len na televíznej obrazovke, či v rozhlase. Ide o knihy s veľavravne sľubnými názvami Kresťanstvo a fyzika a Kresťanstvo a biológia (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2001), ktoré napísali „poprední slovenskí prírodovedci“, ako sa uvádza na obálke prvej z nich. V ďalšom ich budem skrátene označovať KaF a KaB a na ich príklade sa pokúsim zhodnotiť mieru objektívnosti s akou títo vedci posudzujú vzťah vedy a náboženstva. Nebudem čitateľa napínať a hneď na úvod prezradím, že moje výsledky budú veľmi kritické.
Msgr. Viktor Trstenský – pápežský prelát (2001)
Poznámka prepisovateľa: V [hranatých] zátvorkách uvádzam svoje vlastné komentáre k textu. Slúžia mi zatiaľ hlavne na lokalizáciu miest, ktoré chcem neskôr komentovať. V konečnom znení väčšinu z nich odstránim.
Kategórie
Etika genómu
James Watson (20. 9. 2000)
James Watson získal Nobelovu cenu v roku 1962 spolu s Francisom Crickom a Maurice Wilkinsom za objavenie štruktúry DNA tvaru dvojitej skrutkovice. V rokoch 1989 až 1992 bol tiež prvým riaditeľom Národného centra pre výskum genómu (NCGR), ktorý bol súčasťou Národnému ústavu zdravia (NIH).
Steven Weinberg (1999)
Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 29/2002, str. 3 – 9. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.
Tento článok pochádza z prednášky na „Konferencii o kozmickom dizajne“, konanej vo Washingtone v apríli 1999, organizovanej Americkou spoločnosťou pre napredovanie vedy. Po prvý raz bol uverejnený v The New York Review of Books, 1999, a potom pretlačený v The Best American Science Writing 2000 a The Best American Essays 2000. Vyjde aj v knihe Face up (Tvárou v tvár), zbierke autorových starších prác, ktorá vyjde na jeseň 2001 vo vydavateľstve Harvard University Press.
Keby niekde malo byť vidieť rukopis dizajnéra, bolo by to v základných princípoch, v prírodných zákonoch. Ale napriek niektorým tvrdeniam sa prírodné zákony ukazujú byť vonkoncom neosobné a bez akéhokoľvek osobitného vzťahu k životu. Aj tak sú však pri pokuse čo aj len čiastočne vysvetliť svet fyzici v lepšom postavení ako náboženstvo.
Požiadali ma, aby som komentoval tému, či vesmír vykazuje znaky svedčiace v prospech toho, že bol niekym zámerne navrhnutý. Nevidím možnosť hovoriť o tejto téme aspoň bez neurčitej predstavy o tom, aký by mal byť tento dizajnér. Každý možný vesmír sa totiž dá vysvetliť ako dielo nejakého dizajnéra. Aj vesmír, ktorý by bol úplne chaotický a bez akýchkoľvek zákonov alebo pravidelností, by sa dal považovať za navrhnutý – nejakým idiotom.