Za vznik tejto logickej sondy do hlbín scholastického myslenia vďačím čitateľom tejto stránky, ale najmä aktívnym účastníkom diskusného fóra, ktoré je jej súčasťou. Bez ich prispenia by som sa nikdy nebol ani len dozvedel, že scholastické myslenie je ešte stále živé, že prežilo 30-ročnú aj storočnú vojnu, ba aj obe vojny svetové, že sa bez väčšej ujmy prenieslo cez zrušenie otroctva a nevoľníctva, objav krvného obehu, transplantáciu srdca, nepoškvrnené počatie cicavcov, lety kozmických sond mimo slnečnej sústavy, vznik matematickej logiky a gigahertzových počítačov, spektrálnu teóriu samoadjungovaných operátorov, Darwinovu teóriu evolúcie, rozšifrovanie genetického kódu, ba aj cez kvantovú mechaniku a relativistickú kozmológiu.
Autor Adam Roman
Hudba a náboženstvo
Už veľmi dávno som si všimol, že mnohých partnerov v diskusii irituje, keď hovorím o sebe – samozrejme najmä vtedy, keď hovorím o sebe čosi pozitívne: vysvetľujú si to ako moju bezuzdnú pýchu. V skutočnosti na to mám jediný dôvod: seba poznám najlepšie a nechápem prečo by som si mal vymýšľať príhody iných ľudí, keď žiadna fantázia neprekoná to, čo som okúsil na vlastnej koži.
Romain Rolland – Jean-Christophe
Úryvok.
Cesta k pravde nie je priama, ani ľahká. Začína pozorovaním a experimentami, ktoré poskytujú surovinu, a tú treba ďalej spracovávať. Tvoria ju fakty, a na rozdiel od ropy, či železnej rudy, sa fakty spracovávajú ľudským mozgom. Ako treba fakty spracovávať, aby sme dostali nové poznatky, to sa ľudia učili po desaťtisíce rokov vývoja myslenia. Len celkom nedávno (v staroveku) prišli nato, že jestvujú určité zásady pre narábanie s pravdivými poznatkami, ktoré umožňujú získať iné pravdivé poznatky, alebo aspoň vyvarovať sa toho, aby sme z pravdivých faktov nerobili nesprávne závery, či – nedajbože – z nepravdivých premís závery pravdivé. Tieto pravidlá boli objavené gréckymi mysliteľmi a od nich aj dostali názov logika.
Zmysel zmyslu
V diskusii s veriacimi sa človek často stretáva s pojmom „zmysel“. J. Polkinghorne sa napríklad pýta: „Mají dějiny kosmu… nějaký smysl, anebo se věci jen tak dějí ve světě, který nemá žádný konečný cíl?“ J. Krempaský sa pýta: „Prečo je vesmír taký, aký je?“ a Katechizmus katolíckej cirkvi zdôrazňuje v kapitole o stvorení, že „nejde len o to, aby sa vedelo, kedy a ako skutočne vznikol vesmír, ani kedy sa objavil človek, ale skôr o to, aby sa zistilo, aký je zmysel tohto vzniku: či ho riadi náhoda, slepý osud, anonymná nevyhnutnosť, alebo transcendentná, rozumová a dobrá Bytosť, ktorá sa volá Boh.“ (KKC § 284).
Dôkaz neexistencie boha
Čitatelia predchádzajúceho príspevku mi najčastejšie vyčítali, že som presvedčivo nevyvrátil povinnosť ateistov dokázať neexistenciu boha, i keď viem, že som to urobil.
Čo je viera?
Slovo viera používajú veriaci bez akéhokoľvek bližšieho upresnenia. Nielenže ich potom nerozumejú druhí, ale ani oni sami často nevedia o čom hovoria. Stáva sa potom to, čo by sa nikdy stávať nemalo – slovom viera označujú v rôznych súvislostiach rôzne pojmy. Príkladom nedorozumení, ktoré v takomto pojmovom chaose vznikajú, je často uvádzaná námietka, že aj vedci predsa niečomu musia veriť. Áno, záleží však práve na tom, čomu a za akých podmienok.
Konečne som sa stal šťastným vlastníkom diela Darwin’s Black Box, ktoré vyšlo v českom preklade pod názvom Darwinova černá skříňka (Návrat domů, Praha 2001, 338 str.) a stálo ma až 595 Sk (kvalitné diela sú, pochopiteľne, drahé; ≈ 22,98 €). Autor, Dr. Michael J. Behe, je profesorom biochémie na málo známej Lehigh University v Bethleheme, Pennsylvania, USA. Toto dielo sa často cituje odporcami darvinizmu ako dôkaz hrubej nepravdivosti Darwinovej teórie. Pojmom z titulu knihy chápe autor živú bunku, ktorá bola v Darwinovej dobe čímsi ako čiernou skrinkou súčasnej kybernetiky a jej „otváranie“ v ostatných desaťročiach vraj ukázalo, že poskytuje argumenty v prospech toho, čo autor označuje názvom „teória účelného usporiadania podľa zámeru inteligentného činiteľa“ (str. 242). Aj keď nikde explicitne netvrdí, že jeho názory podporujú náboženskú vieru (aby neodradil skeptického čitateľa?), celé vyznenie knihy o tom jednoznačne svedčí. V záverečnej kapitole autor napríklad hovorí: „Výsledkem tohoto hromadícího se úsilí o prozkoumání buňky… je hlasité, jasné, pronikavé volání, účelné uspořádání!“ (str. 247). Na inom mieste nenápadne poznamenáva: „Vědci, kteří věří v Boha nebo existenci něčeho nad přírodou, jsou mnohem běžnější, než jak to obvykle vykreslují sdělovací prostředky… Ken Miller… je podobně jako já římský katolík.“ (str. 254)
Fyzika a kresťanstvo
„Úsilie pochopiť Vesmír je jednou z veľmi mála vecí, ktoré dvíhajú ľudský život trochu nad úroveň frašky a dávajú mu niečo z krásy tragédie.“
(Steven Weinberg, Prvé tri minúty.)
V predchádzajúcej eseji som sa venoval názorom slovenských kresťanských biológov na vzťah vedy a viery, vyjadrený v zborníku Kresťanstvo a biológia (KaB). Pozrime sa teraz na to, čo o vzťahu kresťanstva a vedy hovoria moji kolegovia, poprední slovenskí fyzici.
Zborník Kresťanstvo a fyzika (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2001), ktorý budem v ďalšom označovať ako KaF, obsahuje 18 príspevkov siedmich autorov, medzi ktorými počtom 10 príspevkov dominuje nestor slovenskej fyziky, prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc. Všimnime si teda jeho pokus vniesť jasno do vzťahu vedy a teológie:
John Polkinghorne: Věda a teologie
Táto kniha, ktorú som kúpil v predajni „Dobrá kniha“ za 291 Sk [≈ 11,22 €] (vydalo ju Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno 2002), na mňa urobila zatiaľ najlepší dojem zo všetkých diel veriacich vedcov, ktoré som prečítal. Fyzik a teológ v jednej osobe v nej veľmi kultivovane, prístupne a jasne, bez akýchkoľvek náznakov fundamentalizmu, popisuje podstatu vzťahu vedy a viery. Povedal som si, že ak by ma o opodstatnenosti kresťanstva mal niekto presvedčiť, bude to určite on. Veď posúďte sami jeho otvorenosť:
„Bible nepochybně obsahuje pravdy o Bohu; nepochybně přivedla mnoho lidí k duchovně hlubokému životu a k velmi velkorysým činům… Avšak obsahuje také málo povznášející materiál, kde se mluví o aktech genocidy, prezentovaných jako boží příkazy, o pomstychtivých kletbách nad nepřáteli, o sadistických symbolech věčného mučení.
Adekvátní a čestný přístup k bibli musí brát v úvahu všechny tyto rysy…
Ježíš byl potulný neoficiální učitel, prorok a divotvůrce v pohraniční provincii ňímské říše. V soudobých sekulárních dějinách nezanechal prakticky žádné stopy. Jeho význam je právě v jeho tvrzení, že je v něm jedinečným způsoben přítomen Bůh…
Tak jako Newton musí ustoupit Einsteinovi a Bohrovi, tak existuje posun paradigmatu mezi ranými izraelskými kmeny s jejich místním božstvem JHVH, a pozdějším poznáním jediného Pána celé země, který chce spásu všech lidí.“ (str. 118 – 119)
FORMA
Táto kniha ma milo prekvapila autorovou otvorenosťou, jasnosťou a – zdá sa – aj serióznosťou. Autor sa nepokúša podvádzať ani klamať, čo je u apologétov kresťanstva vlastnosť pomerne zriedkavá. Otvorene pripúšťa, že to, čo hovorí o viere, sú naozaj iba dohady. Formálne sa to prejavuje okrem iného tým, že väčšinu svojich tvrdení formuluje podmieňovacím spôsobom, napríklad: „Je-li Ježíš více než člověk, pak je možné, že nebyl vázán smrtí; vstal-li Ježíš z mrtvých, pak je možné, že je více než pouhý člověk.“ V kľúčových momentoch sa však aj on uchyľuje ku kategorickým vyhláseniam, ale robí tak naozaj zriedkavo a bez akéhokoľvek pokusu o zahmlievanie. Jednoducho, v jeho prípade je čitateľovi úplne jasné, čo treba považovať za vedecky overenú pravdu, a čo iba za autorovu hypotézu.