Kategórie
Antológia z diel iných autorov

O svätej Biblii

Robert G. Ingersoll (1894)


Poznámka prekladateľa: O Ingersollovi som sa po prvý raz v živote dozvedel úplnou náhodou v januári 2003. Tým viac som bol prekvapený zistením, že autorov temperamentný prístup k náboženstvu je veľmi blízky môjmu. Pocítil som až akési sklamanie z toho, že som písal o tom, čo Ingersoll popísal už pred viac než sto rokmi. Ale keď som sa začítal do eseje O svätej Biblii, pochopil som, že je tu predsa len rozdiel. Ingersoll nie je až taký pedantný ako ja, mnohým tvrdeniam Biblie nerozumie, niektoré jej texty tendenčne skresľuje kvôli väčšiemu efektu. Výsledné vyznenie je však rovnaké, k akému dospievam aj ja. Dlho som rozmýšľal, či toto dielo preložiť, alebo nie. Je predsa len dosť staré – ale čo už môže byť na názoroch na taký starý text, akým je Biblia, nové? Keď ma všetci známi ubezpečili, že táto esej nebola ešte nikdy preložená do slovenčiny ani češtiny, rozhodol som sa pustiť do prekladu – prinajmenšom z úcty k autorovi a ako ilustráciu toho, ako málo sa vo vzťahu medzi rozumom a vierou za sto rokov zmenilo.

Pokúsil som sa preklad v niečom aj vylepšiť. Tam, kde ma to nestálo veľa námahy, doplnil som odkazy na presné miesta citátov z Biblie, aby som čitateľom uľahčil overenie, či sa tieto texty v Biblii naozaj nachádzajú. Autor takéto odkazy neuvádza ani na jedinom mieste. Vyžadovalo si to však neustále hľadať v konkordancii a pochybujem, že veriaci toto moje úsilie ocenia. Preto som tieto doplnky nerobil dôsledne. Biblia pre mňa nie je zasa až tak dôležitý text, aby som sa kvôli nej toľko namáhal. Ale na pár miestach som to urobil hlavne preto, aby som nemusel biblický text prekladať z Ingersollovej angličtiny, ale aby som použil preklady, ktoré som mal poruke. Dúfam len, že to nebola celkom zbytočná námaha.

Robert G. Ingersoll
Robert Green Ingersoll.

Robert Green Ingersoll (1833 – 1899) je dnes príliš málo známy. Bol však popredným rečníkom a autorom politických prejavov Ameriky konca 19. storočia – azda najznámejším Američanom po občianskej vojne.

Narodil sa roku 1833 v mestečku Dresden, štátu New York. Jeho otec bol presbyteriánskym pastorom, ktorý často menil fary. Do verejného života vstúpil Ingersoll v meste Peoria, Illinois, ako generálny prokurátor. Politicky bol prívržencom republikánov, pokračovateľov Lincolnovej strany a v tých časoch hlásateľov pokroku. Ingersollov elektrizujúci hlas z neho čoskoro urobil najvyhľadávanejšieho rečníka v prospech republikánskych kandidátov a káuz. Aj jeho právnická kariéra bola skvelá. Úspešne viedol obhajobu dvoch mužov falošne obvinených v jednom z najkontroverznejších, politicky motivovaných procesov konca 19. storočia (Star Route Scandal).

Skutočnú slávu mu však priniesla jeho súkromná rečnícka kariéra. Prešiel Spojené štáty krížom-krážom a prednášal pred preplnenými hľadiskami o rozmanitých témach: od Shakespeara po renesanciu, od vedy po náboženstvo. V dobách, kedy rečníctvo bolo prevládajúcou formou verejnej zábavy, Ingersoll sa stal neprekonateľným kráľom amerických rečníkov. Bol priateľom prezidentov, literárnych gigantov ako Mark Twain, kapitánov priemyslu ako Andrew Carnegie, a vedúcich postáv umenia. Milovali ho tiež reformátorky ako Elizabeth Cady Stantonová. Iní Američania sa považovali za jeho nepriateľov. Neľútostne kritizoval náboženské právo tých dôb. Bol jedným z prvých popularizátorov Charlesa Darwina a neúnavným advokátom vedy a rozumu. Navyše bojoval za práva žien a Afroameričanov.

Ingersoll tiež velebil cnosti rodiny a domáceho krbu. A vždy konal to, čo kázal. Dobové zdroje hovoria, že si užíval takmer idylickú pohodu rodinného života. Jeho protivníci často upadali do zúfalstva v márnej snahe nájsť čokoľvek kompromitujúce v jeho osobnom živote.

O plodnosti Ingersolla ako autora svedčí celkom výrečne úplný zoznam jeho diel.


Niekto by už mal konečne povedať pravdu o Biblii. Kazatelia sa na to neodvážia, lebo by ich vyhnali z kazateľníc. Profesori na vysokých školách sa neodvážia, lebo by prišli o svoje platy. Politici sa neodvážia. Prehrali by vo voľbách. Vydavatelia sa neodvážia. Stratili by predplatiteľov. Obchodníci sa neodvážia, lebo by mohli stratiť zákazníkov. Módni návrhári sa neodvážia z obavy, že by stratili modelky. Dokonca ani úradníci sa neodvážia, lebo by mohli stratiť zamestnanie. A tak som si povedal, že to urobím sám.

Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Richard Dawkins v TV programe „Viera a rozum“

Richard Dawkins (2000)


Ide o prepis jedného z rozhovorov, ktoré viedla Margaret Wertheimová s takými známymi osobnosťami ako je Paul Davies, Richard Dawkins, Steven Weinberg, ako aj s niekoľkými menej známymi. Hlavným sponzorom relácie bola John Templeton Foundation. Úplný prepis všetkých rozhovorov možno nájsť na tomto odkaze.

Pri čítaní prekladu si treba uvedomiť, že som prekladal presný zápis rozhovoru, ktorý nebol nijak korigovaný. Zápis spontánneho slovného prejavu má svoje špecifiká a ja som sa nesnažil ich charakter v preklade zmeniť.

Richard Dawkins je profesorom Verejného pochopenia vedy na Oxfordskej univerzite. Je autorom mnohých kníh, vrátane medzinárodných bestsellerov „Sebecký gén“ (The Selfish Gene), „Slepý hodinár“ (The Blind Watchmaker), a „Výstup na horu nepravdepodobnosti“ (Climbing Mount Improbable).

Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Steven Weinberg v TV programe „Viera a rozum“

Steven Weinberg (2000)


Ide o prepis jedného z rozhovorov, ktoré viedla Margaret Wertheimová s takými známymi osobnosťami ako je Paul Davies, Richard Dawkins, Steven Weinberg, ako aj s niekoľkými menej známymi. Hlavným sponzorom relácie bola John Templeton Foundation. Úplný prepis všetkých rozhovorov možno nájsť na tomto odkaze.

Pri čítaní prekladu si treba uvedomiť, že som prekladal presný zápis rozhovoru, ktorý nebol nijako korigovaný. Zápis spontánneho slovného prejavu má svoje špecifiká a ja som sa nesnažil ich charakter v preklade zmeniť.

Steven Weinberg je teoretický fyzik na University of Texas v Austine. Za svoje práce v teórii slabých a elektromagnetických interakcií získal Nobelovu cenu vo fyzike. Je autorom bestsellerov „Prvé tri minúty“ (o veľmi ranom vesmíre), a „Sny o konečnej teórii“ (o hľadaní jednotnej fyzikálnej teórie).

Kategórie
Recenzie

Strobelova „Kauza viera“

Aj knihu Lee Strobel, Kauza viera (Porta libri, Bratislava 2002), používal jeden čitateľ ako zdroj všetkých argumentov proti mojim názorom a do omrzenia ma vyzýval, aby som si ju prečítal. Pripadalo mi to nakoniec tak, že ak si tú knihu prečítam, budem sa musieť ako ateista odmlčať, a spočiniem v Pánovom náručí. Preto som si ju nakoniec, nečakajúc samozrejme nič dobré, kúpil (za 325 Sk ≅ 12,46 €).

Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Môže nás náboženstvo zbaviť starostí?

Bertrand Russell (1954)


Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998, str. 23-31. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.

Dve časti tejto eseje vyšli pôvodne v štokholmských novinách Dagens Nyheter 9. a 11. novembra 1954.

Kategórie
Pravda a viera

Vierohodnosť evanjelií

Na kritiku Starého zákona nie sú kresťania až takí citliví ako na kritiku Zákona nového. Starý zákon považujú za text, ktorý už bol prekonaný kresťanstvom, i keď Kristus výslovne tvrdí opak: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona“ (Mt 5, 17 – 18). Mnohé Kristove výroky ilustrujú, že pod naplnením myslel dokonca prísnejšie dodržiavanie Zákona, než akého boli schopní farizeji. Nakoniec aj KKC jednoznačne hovorí: „Starý zákon je neoddeliteľnou časťou Svätého písma. Jeho knihy sú inšpirované Bohom a zachovávajú si trvalú hodnotu, lebo Stará zmluva nebola nikdy odvolaná“ (§ 121).

Kategórie
Morálka

Korene morálky

Notoricky sa pri obhajobe kresťanstva tvrdí, že bez boha nemožno morálku o nič oprieť.

„Nestvorili sme sa sami, ale nás stvoril boh. To, že sme stvorení na jeho podobu, vysvetľuje, že ľudské bytosti majú isté morálne štandardy. Toto nevie vysvetliť žiaden systém, iba monoteizmus. Ani naturalisti nemajú vysvetlenie pre morálne svedomie človeka. Ono je však samozrejmou skutočnosťou ľudskej bytosti.“
(Lee Strobel, Kauza viera, Porta libri, Bratislava 2002, str. 160)

Kategórie
Príklady

Turínske plátno – nefalšované svedectvo stredovekej krutosti?

Turínske plátno – hádam najpozoruhodnejšia kresťanská relikvia – výrazne ovplyvnilo vývoj môjho vzťahu ku kresťanstvu. Dozvedel som sa o ňom asi rok po tom, čo som vo veku necelých pätnástich rokov pochopil, že posledný Aristotelov dôkaz existencie boha, ktorý ešte odolával mojej logike, definitívne padol. Turínske plátno sľubovalo zachovať aspoň stopy kúzla Vianoc, vízie spravodlivého Mesiáša, prísľubu definitívnej a neodvolateľnej spravodlivosti (aspoň na onom svete), detinskej potreby mystéria, ktoré plní relaxačnú funkciu náboženskej viery. O tomto plátne som sa dozvedel z požičanej knihy R. W. Hynek, Muž bolestí (Praha 1946). Ešte teraz, keď si spomínam, ako som cez letné prázdniny vstával o štvrtej hodine ráno, aby som sa mohol nerušene vpíjať do textu tejto objavnej knihy, cítim ten úžasne hrejivý pocit spoluúčasti na čomsi nesmierne mysterióznom, vážnom, krásnom a dôležitom – áno, povedal by som, až svätom. Keď som dospel, zistil som, že rovnaké emócie vo mne vyvoláva napríklad Beethovenova Missa solemnis, či neskoré kvartetá a klavírne sonáty tohoto génia viedenskej klasiky – alebo aj Mozartovo Requiem, či Bachove pašie.

Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Náboženstvo a morálka

Bertrand Russell (1952)


Mnohí ľudia nám hovoria, že bez viery v boha nemôže byť človek šťastný ani cnostný. Pokiaľ ide o cnosť, môžem hovoriť iba z pozorovania, nie z osobnej skúsenosti. Pokiaľ ide o šťastie, ani skúsenosti ani pozorovania ma nepriviedli k názoru, že veriaci sú v priemere šťastnejší, alebo nešťastnejší než neveriaci. Je zvykom hľadať „veľké“ dôvody pre nešťastie, pretože je ľahšie byť hrdým, ak môžeme svoju biedu pripísať nedostatku viery, než keď ju máme vysvetľovať stavom svojej pečene. Pokiaľ ide o morálku, veľa záleží na tom, ako tento pojem chápeme. Ja sám považujem za dôležité cnosti láskavosť a inteligenciu. Inteligencii prekáža každé vierovyznanie, bez ohľadu na to, aké je; a láskavosti prekáža viera v hriech a trest (táto viera, mimochodom, je jediná, ktorú sovietska vláda prevzala z pravoslávneho kresťanstva).

Kategórie
Antológia z diel iných autorov

Vybrané sentencie Bertranda Russella

Bertrand Russell (1872 – 1970), významný britský filozof, logik, matematik a spisovateľ, patrí medzi najznámejších ateistov. Slovenské preklady niektorých z jeho esejí som uverejnil na tejto stránke (čitateľom dobromyseľne odporúčam svoju „najmilšiu“). Veriacim zvlášť kole oči to, že za svoje literárne dielo dostal Russell v roku 1950 Nobelovu cenu za literatúru. Jeho literárny štýl nesie na sebe všetky známky povestného suchého britského humoru, vyznačujúceho sa uštipačnosťou, iróniou, či brilantnou pointou. Preto sú jeho sentencie štandardnou súčasťou „výrokov slávnych osobností“. Pre potešenie návštevníkov som vybral a preložil niektoré z citátov, ktoré sa nachádzajú na jednej internetovej stránke.