Aj knihu Lee Strobel, Kauza viera (Porta libri, Bratislava 2002), používal jeden čitateľ ako zdroj všetkých argumentov proti mojim názorom a do omrzenia ma vyzýval, aby som si ju prečítal. Pripadalo mi to nakoniec tak, že ak si tú knihu prečítam, budem sa musieť ako ateista odmlčať, a spočiniem v Pánovom náručí. Preto som si ju nakoniec, nečakajúc samozrejme nič dobré, kúpil (za 325 Sk ≅ 12,46 €).
Albert Einstein (1941)
Poznámka prekladateľa: V [hranatých] zátvorkách uvádzam svoje vlastné komentáre k textu.
Nebolo by ťažké dohodnúť sa na tom, čo rozumieme pod vedou. Veda predstavuje stáročia staré snaženie uviesť pomocou systematického premýšľania vnímané javy sveta do čo možno najdôkladnejšej súvislosti. Stručne povedané, veda predstavuje pokus rekonštruovať jestvujúci svet pomocou jeho konceptualizácie. Keď sa však pýtam sám seba, čo je náboženstvo, neviem nájsť odpoveď tak ľahko. A ešte aj potom, keď nájdem odpoveď, ktorá by ma mohla v danej chvíli uspokojiť, zostávam stále presvedčený, že nikdy a za žiadnych okolností nebudem môcť čo i len trochu zhrnúť myšlienky všetkých tých, ktorí nad touto otázkou seriózne uvažovali.
Občas sa mi dostane do rúk zaujímavá kniha, či článok, ktoré ma milo, či nepríjemne prekvapia. Rád by som sa k nim stručne vyjadril a preto som vytvoril túto stránku, na ktorej budem príležitostne uverejňovať svoje dojmy a postrehy. Občas tu budem odpovedať aj na návrhy čitateľov týkajúce sa literatúry.
Jean Vague: Aurora nad brodom Iaboka – História človeka, história ľudí
J + K Nemšová 1999
Na autora s vágnym menom Jean Vague ma viackrát upozorňoval jeden z účastníkov diskusného fóra (s prezývkou Šašo) a tvrdil o ňom, že predstavuje autoritu, u ktorej by som hádam mohol nájsť seriózne a prijateľné zdôvodnenie, prečo moderná veda neverí Darwinovej evolučnej teórii opierajúcej sa o náhodné mutácie, presnejšie prečo vraj uznáva mikroevolúciu, nie však už makroevolúciu. Keď som knihu po prvý raz uvidel, nebol som si istý, či ide o toho istého autora. Čitateľ mi potvrdil, že autor je ten istý, nepotvrdil mi však totožnosť knihy.
Veľmi nerád to hovorím, ale je to tak: historickými svedectvami nemožno dokázať, že kedykoľvek v histórii došlo k neuveriteľným, nezvyčajným, senzačným udalostiam, ktoré sa dnes nestávajú a ktoré odporujú našim základným poznatkom o prírode. Je to smutné, ale vyplýva z toho aj to, že ani existenciu zázrakov, o ktoré sa opiera kresťanská viera, najmä zázraku Kristovho vzkriesenia, nemožno historicky dosvedčiť. Správne preto konajú tí kresťania, ktorí iba veria, že k takým udalostiam došlo a netrápia sa dôkazmi, dokladmi, či svedectvami.
Predvčerom (10. 5. 2002) večer ma vyrušil hluk z ulice. Vyjadroval akési nadšenie väčšej skupiny ľudí. V TV správach som sa potom náhodou dozvedel o akomsi úspechu slovenských hokejistov. Včera večer bol už rámus dôraznejší. V TV správach som videl tisíce ľudí na námestiach. Skoro ako v novembri 1989. Nechápal som. Dnes ráno som sa z rozhlasu dozvedel, že sme sa stali majstrami sveta v hokeji. No dobre, a čo má byť?! Pri každom usporiadaní neprázdnej množiny musí byť predsa niektorý prvok prvý. A hneď som si uvedomil smutný fakt, že prvého nositeľa Nobelovej ceny ešte stále nemáme – nemáme totiž žiadneho. Prázdna množina sa nedá usporiadať.
Vitalij L. Ginzburg (2000)
Poznámka prekladateľa: Kráľovská švédska akadémia vied udelila v roku 2003 Nobelovu cenu za fyziku trom vedcom „za priekopnícke prínosy k teórii supravodivosti a supratekutosti“. Dvaja z ocenených sú Rusi: Alexej Abrikosov (nar. 1928, žijúci v USA) a Vitalij Ginzburg (nar. 1916, žijúci v Rusku). Keďže Ginzburg je dlhé roky aj členom redakčnej rady populárneho časopisu „Nauka i žizň“ (Наука и жизнь), v ktorom sa často a rád vyjadruje aj k svetonázorovým otázkam, rozhodol som sa preložiť jeden z jeho príspevkov.
Po roku 1989 zaplavili našu krajinu „prírodné“ lieky proti všetkým neduhom, ktorých výrobcovia deklarujú ich takmer univerzálny účinok. Vyhoveli tým ľudovej túžbe po prírodných, nie „umelých“ liekoch. Analýza tohoto javu a názorov, ktoré ho podporujú, ukazuje ďalší aspekt bezbrehej ľudskej hlúposti, a preto je vhodná pre túto stránku.
V snahe poznať mentalitu dnešných mladých veriacich ľudí sa občas zúčastňujem na rôznych diskusných kluboch.
„Odpovedz bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby sa nezdal múdrym sebe samému.“
Prís 26, 5
Názor, že kladný vzťah významného fyzika k náboženstvu dokazuje pravdivosť náboženstva, alebo aspoň pravdivosť tvrdenia, že medzi vedou a vierou niet rozporu, je mylný. Je to klasický (a chybný) argumentum ad hominem, ktorý sa v hrubej forme vyskytuje napríklad vtedy, keď odmietame názory niekoho len preto, že je špinavý. Aj bezdomovec však môže mať v konkrétnej veci pravdu a naopak, nemusí ju mať človek vysoko postavený a vzdelaný. O pravde totiž rozhodujú len argumenty, nie postavenie človeka, ktorý svoj názor vyjadruje. Medzi vlastnosťami človeka a tvrdeniami, ktoré vyslovuje, nejestvuje a priori žiadna jednoznačná korelácia. Predsa je však nepochybne zaujímavé dozvedieť sa, čo si o náboženstve mysleli veľkí vedci v rôznych dobách. Súčasníkov budú zrejme najviac zaujímať názory moderných vedcov.
V ostatnom čase som svedkom pozoruhodného javu: ťažkotonážni vedci, hlavne astronómovia a fyzici, sa na rôznych verejných vystúpeniach pokúšajú váhou svojej autority presvedčiť široké vrstvy obyvateľstva o tom, že medzi vedou a náboženskou vierou nejestvujú žiadne, ani len najmenšie rozpory. Títo vedci sa takého počínania dopúšťajú celkom verejne, v rozhlase, televízii a v tlači. Môžu tým teda ovplyvniť naozaj veľký počet ľudí a preto by mali brať svoje správanie s plnou vážnosťou, mali by si jednoducho dávať veľmi dobrý pozor na jazyk – ale práve toto nerobia. Preto cítim neodolateľné nutkanie vyjadriť sa k ich konaniu – veď aj mne dáva ústava právo vyjadrovať svoje názory. Okrem toho som vedcom i ja – i keď nie vedcom až tak ťažkého kalibru ako oni – a preto sa cítim byť k takému vyjadreniu kompetentný.